Sušice/Bratislava
7. októbra (TASR) – Pane, pojďte si hrát! Tak znie veta legendárneho
rozprávkového seriálu o dvoch hravých medvedíkoch, ktorá rozprávke
dokonca dala aj názov. Premieňajú sa na rôzne bytosti, ľudí, zvieratá,
veci, kulisy, aby detský i dospelý divák spolu s nimi prekračoval
hranice fantázie. Práve takýto autorský rukopis mal ich tvorca Břetislav
Pojar. Popri medvedíkoch z okolia Kolína sa zapísal do dejín animovanej
tvorby mnohými ďalšími dielami, napríklad seriálmi Dášenka či Jája a
Pája.
V sobotu 7. októbra uplynie 100 rokov od narodenia českého výtvarníka,
režiséra a priekopníka animovanej tvorby Břetislava Pojara.
Břetislav Pojar sa narodil v šumavskom mestečku Sušice 7. októbra 1923.
Od mladosti ho priťahovalo výtvarné umenie či film, študoval na Akadémii
výtvarných umení a na Vysokej škole architektúry. Napokon spojil svoje
záujmy v Ateliéri filmových trikov a ako animátor stál pri zrode známeho
štúdia Bratři v triku. Až 40 rokov pôsobil v Štúdiu Jiřího Trnky.
Už počas 2. svetovej vojny v roku 1944 sa v rámci kolektívu českých a
nemeckých tvorcov podieľal na filme Svatba v korálovém moři. Jeho
samostatným režisérskym debutom bola bábková rozprávka Perníková
chaloupka (1951). V roku 1955 sa ako režisér podpísal pod hraný film
Dobrodružství na zlaté zátoce. Originálnu vizuálnu pečať vniesol Pojar
do hudobného videoklipu Malé kotě (1962) dvojice Jiří Suchý a Jiří
Šlitr.
V roku 1965 prvý raz na plátne ožili plyšové medvedíky v krátkometrážnom
filme Potkali se u Kolína. Ďalšie diely populárneho seriálu už mali
názov Pojďte pane, budeme si hrát. Popri hravej výtvarnej stránke
zaujali rozprávky zmyslom pre humor a vtipnými dialógmi. Hlas medvedíkom
prepožičal herec Rudolf Deyl mladší, po jeho predčasnej smrti sa ich
rovnako bravúrne ujal František Filipovský.
Za pripomenutie stoja napríklad rozprávky z cyklu Zahrada (1974) – Jak
ulovit tygra (1976), O myších ve staniolu (1976) či Velryba Abyrlev
(1977). Obľúbený bol aj večerníček Dášenka na motív knihy Karla Čapka
(1979), a tiež večerníčky Jája a Pája (1986 – 1997). V roku 1990
dokončil hranú a čiastočne animovanú rozprávku Motýlí čas.
Film Hiroshi (2004) vytvoril Pojar podľa japonskej predlohy pomocou
kombinovanej techniky - tradičných českých bábok a počítačovej animácie.
K ostatným prácam Břetislava Pojara patria epizódy v poviedkových
filmoch Fimfárum 2 (2006) či Autopohádky (2011).
Pojar roky spolupracoval v kanadskou spoločnosťou National Film Board a nakrúcal filmy pre Organizáciu spojených národov (OSN).
Legendárny animátor získal za svoju prácu množstvo ocenení. Na filmovom
festivale vo francúzskom Cannes v roku 1954 získala Cenu za bábkový film
Pojarova snímka O skleničku víc, pričom porota vyzdvihla majstrovstvo
realizácie. Film Lev a písnička z roku 1959 získal cenu Grand Prix na
prvom ročníku festivalu animovaného filmu vo francúzskom mestečku
Annecy.
V roku 2003 na filmovom festivale v Zlíne odmenili Břetislava Pojara
cenou za celoživotný prínos k filmom pre deti a mládež. Cenu detského
diváka podľa diváckej ankety získal Pojarov film Hiroshi na Bienále
animácie Bratislava v roku 2006. Na 42. ročníku českého Medzinárodného
filmového festivalu Karlove Vary v roku 2007 mu udelili cenu za dlhodobý
prínos v kinematografii. V roku 2008 prezident ČR Václav Klaus odovzdal
Břetislavovi Pojarovi štátne vyznamenanie, Medailu Za zásluhy II.
stupňa.
Klasik animovaného filmu Břetislav Pojar zomrel krátko po svojich 89.
narodeninách 12. októbra 2012 v Prahe. Prierez jeho tvorby priniesol
film Pojar dětem z roku 2016.